Je vedecky dokázané, že výška výhier vo výhernom automate závisí od ľubovôle jeho majiteľa. Výherný automat vyplatí hráčom výhry vo výške 40-50% z celkového vkladu. Teda ak je za mesiac vhodených do jedného automatu napr. 10 000 eur, tak na výhrach môže vyplatiť okolo 4-5 tisíc. Z tohto jasne vyplýva, že táto činnosť nie je zárobková (hlavne pre hráčov), pretože štatisticky - pri troške šťastia - málokedy dostanete naspäť polovicu vložených peňazí. Ostatné peniaze sú hrubý zisk majiteľa automatu. Z nich odvádza „daň z hazardu" samospráve. Z toho jasne vyplýva, že daň samospráve je len malý zlomok z majiteľovho zisku a ten je oveľa menší ako celková vložená suma.
Pre dobro našich rodín navrhujem z pomyselného trojuholníka samospráva - herňa - gambler vylúčiť stredný člen, aby gambler priamo odovzdával svoje peniaze samospráve. Je to jednoduché. Samospráva zruší herňu, ale bude si nárokovať ušlý zisk, na ktorí sa poskladajú chronickí hráči. V malých a stredných komunitách nebude problém zistiť najčastejších návštevníkov miestnych herní, dokonca si viem predstaviť, že sami príbuzní budú oznamovať úradom vlastných hráčov. Keď bude vyhotovený menný zoznam a určený ušlý zisk, samospráva rozráta sumu medzi jednotlivých hráčov.
Keďže chronický hráč potrebuje pri strate peňazí cítiť napätie, neistotu, vášeň, navrhujem, aby sa vždy k prvému dňu nového mesiaca žrebovala suma, ktorú musí jednotlivý hráč zaplatiť. Odporúčam, aby diapazón finančných platieb bol čo najširší, aby hráči skutočne prežívali vzrušenie, keď sa bude rozhodovať, koľko zaplatia. Zároveň však vyzbieraná suma nemôže prekročiť sumu ušlého zisku.
Je zrejmé, že tento návrh šetrí peniaze chronických hráčov, pretože suma, na ktorú sa spoločne poskladajú, je neporovnateľne menšia ako tá, ktorú prehrajú v herniach, pričom rešpektuje právo jednotlivca prežívať napätie. Okrem toho nerozkladá rodinné zväzky a nepodkopáva rozpočet samosprávy.
Všetci spokojní?