Dokonalá Metallica ohromila Prahu

Autor: Tomáš Šandor | 10.5.2012 o 10:56 | Karma článku: 7,75 | Prečítané:  1678x

Náš príchod na narodeninovú oslavu legendárneho Čierneho albumu bol mierne rozpačitý. Pred vchodom na štadión spali na betónovom chodníku dvaja nedočkaví priaznivci, len tak prirodzene, bez vankúša, ďalší z nich sa pokúšal predať dva lístky na koncert s tabuľkou v rukách „predám dva lístky", pričom si nevšimol o niekoľko metrov vedľa stojacu tabuľku „kúpim dva lístky". My sme nič nemuseli kupovať, preto sme sa ponáhľali dnu na predkapelu. Chlapci z Machine Head boli ozvučený trapas. Kde-tu sa stratila alebo z ničoho nič objavila sólová gitara, bicie prebili všetko na pódiu. Boh ochraňuj Prahu, ak aj Metallica takto odflákne ozvučenie! Našťastie nás skúška Larsovho dupáku presvedčila o opaku - doslova nám trhala vnútornosti - preto sme sa naposledy vydali na márnu cestu do útrob štadióna zabezpečiť si pivo  pred blížiacou sa metalovou smršťou.

Úvodná Ecstasy of Gold ma presvedčila, že miesta na sedenie sú skutočne na sedenie. Nevadí. Prvou skladbou Hit the Lights Metallica predstavila neskutočný, opakujem neskutočný zvuk, ktorý vydržal až do konca. Povinná Master of Puppets prišla už ako druhá v poradí, čím ju obetovali kvôli fenomenálnemu záveru, ale nič to neubralo na jej jedinečnosti. Ďalšie skladby For Whom The Bells Tolls, The Shortest StrawBlackened uzavreli zahrievacie kolečko pred premiérovým kompletným odohratím celého Čierneho albumu. Začiatok výborný.

Počas krátkej prestávky sa premietali dobové zábery z nahrávania albumu. Napätie veľké. Ako to začne? Jednoducho. Metallica odohrala Black album v opačnom poradí, ako bol nahraný. Začiatočné skladby The Struggle Within, My Friend of Misery, The God That Failed, Of Wolf And Man uistili fanúšikov, že Metallica prišla vo veľkej forme. Po nich nasledovala Nothing Else Matters, pri ktorej publikum definitívne odhodilo posledné zábrany (čo je paradoxné, pretože to bola Hetfieldova najslabšia spevácka časť) a od tej chvíle bolo približne 30-tisícové obecenstvo zhruba hodinu hračkou v rukách Jamesa Hetfielda, ktorý si to nenormálne užíval. Ožili aj niektoré miesta na sedenie, moje samozrejme takisto. Throught the Never a  Don't Tread On Me udržali atmosféru pred parádnym záverom.

 Wherever I May Roam akýmsi orientálnym motívom rozhýbala každého, The Unforgiven spievali úplne všetci, pričom Hetfield ju zaspieval ako malý boh, Holier Than Thou výborne pripravila pôdu pre burácajúcu Sad But True či pyrotechnický záver albumu Enter Sandman. Takto sme tam všetci zobali Hetfieldovi z ruky, všetko sme spapali, čo mal pre nás pripravené. Ako prídavok ohňový  Fuel a absolútny vrchol večera One, ktorá asi najlepšie vystihuje Metallicu. Ďakovačka Seek & Destroy bola samozrejmosťou.

Nemôžem uveriť, že Hetfield má 50 rokov. Na obrovskom javisku sa ani na chvíľu nezastavil, snake pit medzi hulákajúcimi fanúšikmi si doslova vychutnával. A ľudia ho zbožňovali. Celú kapelu i vypredaný štadión strhol k neuveriteľnému predstaveniu, ktoré len tak ľahko nič neprekoná. Treba len veriť jeho záverečným slovám, že Metallica príde do Prahy čoskoro opäť.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?